Japonský ​gigant, ktorý vstal z popola – Tokio

Letenka do Tokia je prirodzenou vstupnou bránou do Japonsko. A Tokio stojí za návštevu. S vyše 13 miliónmi obyvateľov je jedným z najväčších miest na svete, a takisto jedným z najdrahších. Synonymum špičkových technológií a elektroniky, biznisu, tvrdej firemnej disciplíny, ale aj nočných barov, karaoke klubov, herní, kam sa chodia po náročnom pracovnom kolotoči odviazať. Tokio ako metropolitná oblasť je zároveň jednou z najsilnejších ekonomík sveta. Mesto plné kontrastov – striedmosť, dochvíľnosť, disciplína a strohosť na jednej strane, luxus, nočné užívanie a extravagantná móda tokijskej mládeže v uliciach, akú neuvidíte nikde inde vo svete na strane druhej.

Teraz sa ponorte do fascinujúceho hlavného mesta. Najpresnejšie vlaky na svete, najlepšie reštaurácie, gejše, hlavné mesto animé, videohier, shoppingu. Tokio môže mať toľko prívlastkov a asociácií, koľko atraktívnych tvárí vám počas svojej návštevy ukáže.  Je jednou zo 47-tich prefektúr Japonska, má 23 mestských častí, a pôvodne sa volalo Edo, čiže ústie rieky. Ešte v 15. storočí bolo iba malou rybárskou osadou. S príchodom a vládou šogúnov sa začalo sídlo rozrastať, a v 18. storočí už bolo jedným z najväčších miest sveta.

Mesto vybudované na dvakrát​​

Názov Tokio dostalo v roku 1868, keď sa stalo cisárskym hlavným mestom ríše. Metropolitné centrum Tokia sa začalo rodiť okolo roku 1900, no najväčšie katastrofy ho ešte len čakali. V roku 1923 pri obrovskom zemetrasení tu zahynulo, alebo zostalo nezvestných až 140 000 ľudí. Počas Druhej svetovej vojny tu zomreli ďalšie desaťtisícky ľudí, takmer polovica mesta bola zbombardovaná, alebo vyhorená, zničených bolo takmer 300 tisíc budov.  No Japonci sa s typickou húževnatosťou, perfekcionizmom a disciplinovanosťou pustili do rekonštrukcie svojho hlavného mesta, aby už v roku 1964 v plnej sláve mohlo Tokio hostiť svetovú olympiádu.

Tragickú históriu transformovali Tokijčania do svojej sily a mnohých superlatívov, ktoré japonská metropola dnes dosahuje. Niekto si Tokio so všetkou tou dokonalosťou, technológiami, svojráznosťou, dychom neustávajúceho biznisu, módy a zhonu zamiluje na prvý pohľad, niekomu sa možno z neho zakrúti hlava. No vidieť Tokio je každopádne zážitkom na celý život. Ponúkame vám náš pohľad na naj atrakcie Tokia, ktoré by ste počas jeho návštevy rozhodne nemali obísť.

Prehliadku Tokia začíname z nášho osvedčeného hotela Asia Center Of Japan v mestskej časti Minato. Zastávka metra Aoyama-Itchome je vzdialená od hotela cca 500 metrov.  Ako zídeme do metra, za sklenenými dverami odbočíme hneď doľava, pri kaviarni Doutor Coffee sa dáme vpravo. Po 20 metroch ideme opäť doľava, po ľavej ruke míňame Subway, za ním odbočíme ešte raz doprava, a o 20 metrov po pravej ruke už vidíme automaty na lístky. Mašinku si pohodlne prepnete v pravom hornom rohu do angličtiny. My odporúčame celodenné lístky za 900 yenov na osobu (kliknete na Value Ticket a hľadáte druh lístku).  S označeným lístkom prechádzame turniketom a sme definitívne v tokijskej ´podzemke´!  Tunajšie metro premáva cca do polnoci (niektoré linky aj pár minút po), takže s 900 yenovým lístkom sa môžete voziť, koľko sa vám ráči!

Za sumo-obrami

My sa však teraz zo zastávky Aoyama-Itchome vyberieme po fialovej trase – Hanzomon Line, označenej písmenom Z, za naším prvým cieľom – sumo stajňou Arashio-beya. Čaká nás ešte jeden prestup na zastávke Kudanshita Station Z06, odkiaľ budeme sledovať návesti na zelenú Shinjuku line s označením S. Tou sa dostaneme na zastávku Hamacho Station S10, kde po vystúpení hľadáme exit A2. Odtiaľto je sumo stajňa Arashio-beya už iba nejakých 300 metrov.

Tréning sa koná v malom šedom nenápadom paneláku. Sumo zápasníci zvyčajne trénujú každý deň od 7:30 do 10:00. (Netrénuje sa v mesiacoch marec, júl, november a jeden týždeň po skončení sumo turnajov/. Vidieť zblízka majstrovstvo týchto obdivuhodných ´hôr mäsa a kostí´ je naozaj zážitok, ktorý sa vám dostane pod kožu. Veď čo autentickejšie môžete v Tokiu vidieť? Sumo je tak japonské, ako máločo iné. Jeho pôvod sa spája so starými šintoistickými rituálmi, keď človek musel zápasiť s božským duchom kami. Už v stredoveku najlepší zápasníci prichádzali do cisárskeho paláca, kde mali česť bojovať pred zrakmi panovníkov. A tradícia suma tu pretrváva dodnes. Japonsko je nielen krajinou zrodu, ale aj jediným štátom, kde sa tento originálny šport praktikuje profesionálne. Každý rok sa v Japonsku organizuje šesť veľkých sumo turnajov, ktoré trvajú dva týždne. Na ne sa pripravujú práve v stajniach.

Taká sumo stajňa  – v Japonsku heya, je miestom, kde sa majstri tohto športu stretávajú nielen na tréningy, ale vytvárajú tu osobité komunity, pestujúce sumo ako životný štýl: od jedla, cez rôzne nevyhnutné rituály po prísne predpísané oblečenie. Jednou z tých špičkových, kde sa schádzajú skutoční majstri suma, je práve stajňa Arashio-beya, navyše je dobre dostupná, prakticky v centre mesta. Ak si však chcete overiť, či zápasníci tejto stajne budú v daný deň trénovať, treba sem vopred zavolať /na tel.č. +81-(0)3-3666-7646 v čase od 16:00 do 20:00/. No časy sa menia, a sumo tréning viete v tejto stajni v dnešnej dobe pozorovať, bohužiaľ, už len cez okná z ulice. Dovnútra vás už sumo zápasníci viac nepustia. Prečo? O tréningy tejto vychýrenej sumo stajne bol taký veľký záujem, že v priestoroch sa tlačilo každý deň veľmi veľa divákov, a organizátori viac nedokáli zaručiť bezpečnosť pre také masy záujemcov.  Napriek tomu každodenne prichádzajú zvedavci sledovať týchto sumo hrdinov aspoň cez okenné sklá. Keď už ste v Tokiu, učite  vám ten pohľad bude stáť za to…

V poslednom desaťročí sa okolo suma rozvírilo aj viacero škandálov a kontroverzií, ktoré boli výzvou pre celosvetovú reputáciou tohto športu. No v Japonsku je táto tradícia, zdá sa, nevykoreniteľná. 

V rybom kráľovstve

Zo sumo tréningu pokračujeme rovno na najväčší rybí trh na svete – známy Tsukiji market. Z metro stanice Ningyocho, asi sedemsto metrov vzdialenej od sumo stajne sa sem dostaneme metrom šedou linkou Hibiya s označením H. Vystupujeme na zastávke H10 s názvom stanice Tsukiji, sledujeme žlté návestia, ktoré nám ukážu smer k exitu 2. Vychádzame na ulicu, po ktorej pokračujeme stále rovno. Po ľavej ruke si všimneme zaujímavú budovu – budhistický chrám Tsukiji Hongwanji. Je relatívne nový, bol vystavený v rokoch 1931-34, a stojí na mieste iného chrámu, ktorý tu vyhorel do tla ešte v 17. storočí. Súčasný chrám so svojou pôvabnou architektúrou však verne nesie typické známky štýlu starovekých juhoázijských chrámov.

Budhistický chrám Tsukiji Hongwanji.

Po pár minútach sa ocitneme vo fascinujúcej vonkajšej časti slávneho rybieho trhu. Je to skutočný rybí zážitok! Samozrejme, aj s príslušnou arómou, no tá k tomuto top tokijskému zážitku jednoducho patrí. Trh má aj svoju vnútornú časť, tá je však od konca roka 2018 presťahovaná na nové miesto s názvom Toyosu. Koná sa tu chýrna raňajšia burza žiadaných tuniakov modroplutvých, na ktorú sa neplatí žiadne vstupné, no dostane sa sem každý deň iba prvých 120 záujemcov. Burzu na Toyosu markete určite stojí za to videť a nasať niečo z typického japonského obchodovania a ranného tokijského hmýrenia,  no nevýhodou je , že v tak skorých raných hodinách sa sem viete dostať iba taxíkom. Žiadna verejná doprava v Tokiu totiž tak skoro ráno nefunguje.

Ranná burza tuniakov

Dnu púšťajú ľudí rozdelených na dve skupiny po 60 ľudí. Prví sa dnu dostanú o 5:25, zvyšnú polovicu pustia o 5:50. Pozor, keď sa chcete naozaj dostať dnu, musíte tu byť medzi prvými. Ideálne je sem prísť okolo tretej ráno, vtedy máte šancu. A možno budete svedkami naozaj kapitálnych úlovkov. Veď najväčší kus ryby, ktorý sa tu dosiaľ vydražil, bol 278-kilový tuniak modroplutvý,  za ktorého záujemca zaplatil až rozprávkových 2,7 milióna eur! Ak si chcete nejaký pekný kúsok odfotiť, bez blesku je tu dovolené fotografovať. Po pätnástich intenzívnych minútach, strávených uprostred neúprosného obchodovania a poriadne silnej rybacej ´vôňe´ nás už čaká atraktívna vonkajšia časť Tsukiji marketu.

Okrem lahodných rybích špecialít z čerstvého mäsa a početných reštaurácií tu nájdete aj obchody so špeciálnym tematickým tovarom, kde kúpite napríklad kvalitné nože a ďalšie potrebné vecičky do kuchyne. Výhodou je, že veľká väčšina obchodov aj reštaurácií je tu otvorených od naozaj skorého rána. Tsukiji Market funguje na týchto miestach už od roku 1923. Nájdete tu viac ako 480 druhov rýb a morských plodov, od lacných chalúh až po najluxusnejší kaviár, od drobučkých sardiniek po tristokilové výstavné tuniaky. Vidieť tento rybí raj na vlastné oči je nepochybne jedným z naj tokijských zážitkov.

Z Tsukiji marketu sa metrom presúvame na stanicu Otemachi. Ideme si pozrieť nádherné cisárske záhrady v areáli cisárskeho palácu, do ktorých je vstup zadarmo. /Dajte si pozor, v pondelok a v piatok je záhrada pre verejnosť zatvorená./ My sme mali obrovské šťastie, keď sa nám tu raz podarilo osobne stretnúť samotného Akihita, 125. cisára Japonska! Aj napriek veku a chorobám, stále mladícky vyzerajúci 83-ročný Akihito celej našej skupine s milým úsmevom zakýval a pomalým drobným krokom si odkráčal plniť svoje cisárske povinnosti. Dnes ho už na tróne vystriedal jeho syn Naruhito.

Tradičná japonska záhradná architektúra.

Nadzemkou na ostrov Odaiba

Našou ďalšou zastávkou je ostrov Odaiba. Na stanici metra Higashi-ginza sledujeme návesti na červenú linku Asakusa line s označením A. Hľadáme platformu č. 1, ktorou sa odvezieme na zastávku Shimbashi. Tu sledujeme návesti na nadzemku Yurikamome line. Musíme sa dostať z podzemia na ulicu a z ulice ešte o poschodie vyššie. Na stanici nadzemky si automat na kupovanie lístkov opäť prepneme do angličtiny a kupujeme lístky na stanicu Odaiba-Kaihinkoen Station za 320 yenov. Pozor, na nadzemku celodenný lístok na metro neplatí! Aj tieto lístky sa označujú v turniketoch. Za nimi nájdeme toalety, po nich pokračujeme ešte o poschodie vyššie, odkiaľ nám ide nadzemka – smer Odaiba. Nadzemka jazdí na gumených kolesách, v tomto prípade je teda väčšia šanca, že dostaneme defekt, ako že by sme sa vykoľajili. No nám sa ešte nič také nestalo…

Shimbashi je začiatočná stanica, vlak teda bude pohodlne prázdny: Môžete si chytiť to najlepšie miesto a užívať cestu. My máme najradšej ´fleky´ celkom vpredu, na bežnom mieste pre vodiča. Keďže tento vlak je bez šoféra, môžete tu sedieť vy a celú trasu sledovať cez čelné sklo, budú sa vám núkať fascinujúce pohľady na Tokio pekne z vtáčej perspektívy. Odporúčame tiež sedieť na pravej strane, budete mať výhľad na zaujímavé kukučkové hodiny Ghibli Clock. Obrovské extravagatné 20-tonové hodiny sú v tokijskej časti Shiodome, dizajnoval ich Hayao Miyazaki. Sú z ocele a mede, majú tri poschodia, cez týždeň sa ozývajú štyrikrát denne /na poludnie, o 15tej, o 18tej a o 20mej/, cez víkendy pridajú extra šou o desiatej ráno.  Keď je ich čas, je to naozaj zábava: hodiny zvonia, tančia, vibrujú, vydávajú rôzne zvuky, hmýria sa viacerými postavičkami. Nenechajte si ujsť pohľad na túto ikonickú podivuhodnosť Tokia…

Obrovské 20-tonové kukučkové hodiny Ghibli Clock.

Po pár minútach cesty budeme po ľavej strane vidieť dúhový most, popod ktorý budeme najskôr prechádzať. Je to nepochybne najfotogenickejší most celého Tokia, má 798 metrov, a zaujímavosťou je, že názov mu vybrala v hlasovaní verejnosť. A nezostáva svojmu menu nič dlžný, počas sviatkov a festivalov je večer krásne osvetlený všetkými farbami dúhy. Dá sa ním prejsť aj pešo /cca 25 minút/, no my sa po ňom tentoraz zavezieme nadzemkou priamo na ostrov Odaiba. Odaiba je umelo vytvorený ostrov v Tokijskom zálive, ktorý do 19. storočia slúžil na obranu mesta. Dnes je toto miesto obľúbeným centrom relaxu Tokijčanov. Nájdete tu početné veľké hotely a rušné obchodné centrá, známy je pre svoju umelo vytvorenú piesočnatú pláž, kde domáci po náročnom pracovnom kolotoči chodia cez víkendy zaslúžene oddychovať.

Dúhový most, ktorý spája umelo vytvorený ostrov Odaiba s Tokiom.

Celá cesta nadzemkou na ostrov nám bude trvať štvrťhodinku, vystúpime na zastávke Odaiba-Kaihinkoen s označením U06. Vychádzame exitom na pravej strane. Prejdeme popod farebné osvetlenia dole k ceste, cez ktorú sa dostaneme k piesočnej pláži. Cez víkend je toto miesto bežne plné Japoncov, ktorí si sem dojdú zresetovať hlavy. My sa tu zastavíme v príjemnom plážovom bare Blue Table, kde si môžete dať na japonské pomery celkom chutnú kávu. Oddýchneme si tu cca 30 minút. Kto bude chcieť, môže si ísť ovlažiť nohy do Tokijského zálivu. Je tu však zákaz kúpania, takže ide naozaj len o osvieženie, nohy si neponárajte viac ako po kolená. Paradoxom je, že vodné aktivity, ako napríklad paddleboard, sú v tomto zálive dovolené. Po chutnej káve si ešte pôjdeme pozrieť odaibskú Sochu slobody – vernú napodobeninu, ktorá je 4 -krát menšia ako jej slávna ´kolegyňa´ v New Yorku.

Najvyšší strom v Japonsku je nebeský

Na stanici Shimbashi, kde vystupujeme z nadzemky, sledujeme návesť na červenú linku Asakusa, ktorá nás navedie naspäť pod zem do metra. Presúvame sa na zastávku Asakusa A18. Vychádzame Exitom 5, na ulici odbočujeme do ľava a pokračujeme 50 metrov rovno k semaforu, cez ktorý prechádzame na druhú stranu cesty. Tu už vidíme most ponad rieku Sumida, ktorá je jedna z najdôležitejších riek Tokia. Odtiaľto (na mapke nižšie bod Asakusa dori) môžeme krásne vidieť aj si odfotiť najvyššiu stavbu celého Japonska. Je to 634 metrov vysoký, tzv. Nebeský strom, ktorý od roku 2012 slúži na šírenie signálu v meste. Novú telekomunikačnú vežu bolo treba postaviť jednoducho preto, lebo dovtedajšia – “iba” 330 metrová už kvôli okolitým rýchlo rastúcim mrakodrapom, ktoré ju zatieňovali, nebola dostatočne vysoká a nedokázala efektívne šíriť signál.

Nebeský strom má impozantný futuristický dizajn a bol vystavaný detailne tak, aby odolával prírodným katastrofám. Nezasiahli ju ani posuvy pôdy, ktoré poničili elektráreň Fukushima, preto sa veža stala pre Japoncov skutočným symbolom odolnosti. Mimochodom, aj názov tejto stavby vyplynul z ľudového hlasovania. Vo svojich útrobách Nebeský strom skrýva viac ako 300 obchodov, reštaurácií, kín, či akvárium. Z veže, dvakrát vyššej od eiffelovky, je nádherná vyhliadka na celé Tokio. Táto atrakcia stojí 2060 yenov a musíte si za ňou výjsť na 450-te poschodie.

Najvyššia budova na ľavo je 634 metrový Nebeský strom, na pravo od nej je centrála piva značky Asahi s ležatým ohňom na streche.

Po pravej strane od Nebeského stromu sa nachádza asi najtypickejšia budova v Tokiu, s neprehliadnuteľným tvarom pivového pohára. Ide o známu centrálu piva Asahi. Na jej streche sa nachádza oheň, ktorý má symbolizovať žeravé srdce, horiace pre toto tradičné japonské pivo. Dnes je však už iba v ležatej polohe, kvôli sťažnostiam ľudí zo susedného mrakodrapu, ktorým asi kazil výhľad.

Asahi je v súčasnosti jednoznačne najpredávanejšie pivo v Japonsku. A tak, keď budete rozmýšľať, po akej plechovke piva máte siahnuť v japonských sietiach malých obchodníkov, ako je Family Mart, Lawson alebo 7-11, neváhajte! Asahi naozaj treba skúsiť,  a obchody, ktoré ho ponúkajú, nájdete na každom rohu. V roku 2017 spoločnosť Japanese Asahi Brewery kúpila aj český Plzeňský Prazdroj, ktorý možno budete poznať pod menom Pilsner Urquell.

Od slávneho pivného pohára smerujú už naše kroky do srdca štvrte Asakusa. A keďže je práve čas niečo dobré si zajesť, začneme rovno v reštaurácii Sushi Zanmai Asakusa Kaminarimon, kde pripravujú naozaj výborné sushi. Majteľom tejto siete reštaurácií je pán Kimura. Práve on kúpil na dražbe na Tsukiji markete najdrahší kus tuniaka modroplutvého, o ktorom píšeme vyššie. Určite ochutnajte skvelé California rolls a Avocado tuna rolls! V jednej porcií avocado tuna rolls je 6 kúskov, za ktoré zaplatíte okolo 12 eur. Táto reštaurácia býva takmer vždy plná, a tak sa pri vstupe do reštaurácie musíte zapísať na zoznam. Poviete koľko vás je, vonku sa postavíte do rady, a pekne čakáte, kým vás zavolajú dnu.

V posvätnom srdci Tokia

Po chutnom obede sa z reštaurácie vyberieme smerom doľava, vrátime sa cca 50 metrov späť. Ocitneme sa pred bránou Kaminarimon, čo v preklade znamená Brána hromu. Po bokoch má dvoch božských strážcov, a je to prvá vstupná brána, ktorá nás dovedie k najstaršiemu budhistickému chrámu celého Tokia s názvom Sensō-ji. Vedie k nemu 400 metrov dlhá ulica plná tradičných japonských suvenírov, kde sa väčšina návštevníkov nezdrží, a čosi si z pestrej ponuky určite kúpi. Či už typický japonský predmet, alebo nejakú pochúťku, napríklad obľúbené ryžové krekry. Ulička končí 5-poschodovou pagodou, za ktorou už je hlavný chrám.

Chrám sa začal stavať v roku 628 a viaže sa okolo neho priam rozprávková legenda. Podľa nej dvaja bratia rybári vylovili z vôd zlatú sošku bohyne Kannon, a v noci sa im prisnilo, ako im bohyňa káže postaviť na jej počesť chrám. Svätyňa bola naozaj postavená a dokončená v roku 645. Dnes je s 30 miliónmi turistov ročne jedným z vôbec najnavštevovanejších duchovných miest na svete, a je v ktoromkoľvek ročnom období neustále plný turistov aj domácich veriacich. V areáli svätyne sú uchované posvätné čínske sútry ešte zo 14. storočia.

Na celú štvrť Asakusa v rámci obeda, nákupu suvenírov a chrámového komplexu budeme potrebovať cca dve hodiny času. Po obede si dávame rozchod a stretávame sa opäť pred prvou bránou Kaminarimon.

​Kto nebol na Ginze, nebol v Tokiu

Vchádzame opäť pod zem, tentokrát ideme na žltú linku Ginza s označením G. Sme na konečnej stanici, a tak môžme nastúpiť na hociktorý vlak s označením G. Vystupujeme na zastávke Ginza G09, kde vychádzame exitom A2. Ocitneme sa na najdrahšej ulici celého Japonska. O Ginze sa vraví, že kto tu nebol, akoby ani nebol v Tokiu. Samozrejme, legendárna ulica, plná obchodných centier, butikov, kaviarní a reštaurácií je súčasťou aj našej BUBáckej prehliadky. Ako výjdeme z metra na ulicu, hneď sa nám pred očami zjavujú tie najblýskavejšie svetové luxusné značky. Ako prvú možno zazriete slávneho Armaniho. Pokračujeme 100 metrov rovno k veľkej križovatke. Sme priamo na hlavnej tepne ulice Ginza. Cez cestu sa pred nami týči zaujímavá neprehliadnuteľná biela budova, v ktorej má svoj showroom japonský Nissan.

Zaujímavá budova Nissanu plná rôznych konceptov a na druhom poschodí si viete dať chutnú kávu s vašou fotkou.

Vnútri si môžu milovníci mašiniek splniť najtajnejšie sny – môžete si tu nastúpiť do najnovších konceptov, ktoré majú prísť do predaja v najbližších rokoch. A to nie sú všetky prekvapenia, ktoré vás tu čakajú. Eskalátorom sa dostaneme na druhé poschodie, kde vás v kaviarni za rohom vedia odfotiť, prípadne im dáte ľubovoľnú fotku z mobilu, a tú vám verne zvečnia do peny vašej kávy alebo čokolády. Určite si choďte pozrieť obchody luxusných značiek na tejto ulici. Zaujímavé budovy má značka Prada, Louis Vuitton, Cartier, či Chanel. Práve pozdĺž sídla Chanelu po zapadnutí slnka prehrávajú rôzne krátke videá na tému tejto značky.

Luxusná, jeden kilometer dlhá ulica Ginza.

Kto chce, môže si ísť pozieť aj tunajší architektonický skvost – budovu De Beers Ginza, zvláštne zvlnenú a ´pokrivenú´ oceľovo-sklenenú nádheru, ktorú dizajnoval uznávaný japonský architekt Jun Mitsui. Nájdeme ju v uličke medzi mrakodrapmi obchodov Chanel a Cartier. Ginza býva často býva prirovnávaná k londýnskej Piccadilly, losangeleskej Rodeo Drive alebo parížskej Champs-Élysées. V niečom je to pravda, v niečom sa zasa Ginza so svojou ázijskou exotikou líši. No isté je, že každá luxusná značka chce mať obchod práve na tejto ulici, sídliť na Ginze je to obrovská prestíž. Paradoxom je, že majitelia obchodov platia obrovské peniaze za dizajny vo výkladoch ich obchodov, až 99%  ich je v strate, lebo za mesačný nájom platia nekresťanské peniaze. To ale vôbec neprekáža, dôležitá je povesť a cveng názvu Ginza!

Architektonický skvost budova De Beers, ktorá sa nachádza v uličke medzi mrakodrapmi obchodov Chanel a Cartier.

​Raj „závislákov“

Na Ginze strávime cca 40 minút, z nej mierime k poslednej zastávke dnešného dňa – do elektronikou nabitej štvrte Akihabara. Je to úplne odlišná tvár Tokia, ako sme mali možnosť vidieť doteraz… Presúvame sa sem metrom z hociktorej zastávky na Ginze, odkiaľ nastupujeme na šedú Hibiya line s označením H. Vystupujeme na zastávke Akihabara H15.

Úprimne povediac – v Akihabare sa môžete na vlastné oči presvedčiť, že najväčší gembleri a závisláci od hier a automatov zďaleka nežijú v Las Vegas. Návšteva typickej tunajšej herne Pachinka zanechá v každom zmiešané pocity. Je to miestnosť plná herných automatov, kúdoľov cigaretového dymu a na plné pecky sa rozliehajúcej hudby. Častokrát ide o automaty, v ktorých sa hrá obdoba nášho pinballu. Hazardné hry sú v Japonsku oficiálne nelegálne, a preto nemôžete priamo vyhrať finančnú odmenu vo vnútri herne. Výherné guľôčky zamieňate za kupóny v herni, ktoré v neďalekej ,,záložni” predáte a získate tak percentá z hodnoty ceny. Pôvodne vznikla hra okolo roku 1920, prvá oficiálna herňa bola otvorená v r. 1948 v Nagoyi a odvtedy popularita hry rástla geometrickým radom. Šialenstvo okolo Pachinka je dnes v krajine neuveriteľné, Japonci sú do neho skutočne zbláznení, mnohí až chorobne. Veď podľa údajov z roku 2015 celý Pachinko trh v Japonsku vygeneroval viac peňazí, ako herne v Las Vegas, Macau a Singapure dokopy, čo je priam neuveriteľné! Na mapke je miesto herne vyznačené pod názvom Akihabara UNO a my odporúčame, aby ste do herne určite pre tú zaujmavosť nakukli… 

Za rohom, v 9-poschodovom automatovom raji Sega, zasa môžete na vlastné oči vidieť, ako svoj voľný čas premrháva mladá japonská generácia uprostred stoviek herných automatov.Budova v srdci štvrte Akihabara je vyhradená výlučne video-hrám, kde môžete prepadnúť doslova čomukoľvek: Populárnemu loveniu figúriek žeriavmi, prenasledovaniu UFO, zábavným foto-mašinkám…Novinkou týchto herní je virtuálna realita so skratkou VR. Ak máte čas navyše, určite si zarezervujte hru Mortal Blitz. Ide o virtuálnu strielačku v prvej osobe. Na chrbát dostanete niečo ako ruksak, do ruky zbraň a na oči virtuálne okuliare a lovenie zážitku sa môže začať. Ide o geniálny zážitok, ktorý si budete chcieť okamžite zopakovať. 

A aby toho virtuálneho a fantazijného sveta nebolo málo, štvrť Akihabara je známa aj slávnymi animovanými rozprávkami Anime. Určite všetci poznáte klasickú japonskú grafiku z rozprávky Pokémon. Obrovské reklamy presne s takouto grafikou tu na vás ´hľadia´ zo všetkých okolitých mrakodrapov. Štvrť je plná obchodíkov s tematikou animé, ktoré sa tu striedajú s predajňami s elektronikou, kde môžete kúpiť najnovšie výdobytky zo sveta počítačov, mobilov, kamier… Všetko to tu bliká, bzučí, svieti, veľké reklamy vás lákajú do bizarného sveta hier, rozprávok, budúcnosti elektroniky. Vitajte v srdci Akihabary – mieste, aké nezažijete nikde inde na svete…

Mimoriadne populárou odnožou animovaných rozprávok sú komiksy Manga, na ktorých sú Japonci doslova závislí. Hentai je názov pre túto erotickú, až pornografickú odnož animákov, a zároveň slovko, voľne preložiteľné ako úchyl. A naozaj, Japonci sa ku svojej úchylke otvorene a vo veľkom hlásia. Hentai je voľne dostupný vo všetkých obchodoch s komiksami, pre domácich je to niečo úplne normálne. Vraj si tak ventilujú svoje zvrhlé predstavy. Netreba sa hanbiť opýtať, určite nebudete jediný, kto také niečo kupuje, a môže to byť geniálny suvenír pre vašich kamarátov. O trošku zvrhlej láske Japoncov k animákom hovorí aj to, že ročne údajne spotrebujú viac papiera na výrobu komiksov, ako na výrobu toaletného papiera…

Návštevu štvrte zakončíme v obchodnom centre Yodobashi, kde zoženiete čokoľvek zo sveta elektroniky. Napravo od vstupu sa nachádza chutná pekáreň Akihabara bakery, kde si môžete kúpiť ľahkú večeru podľa vášho gusta, za cca 2 eurá. Môžete tu okoštovať hot-dog, kde vás namiesto párku prekvapia špagety, toastový chlebík, plnený šľahačkou a jahodami, a ďalšie japonské gastronomické výstrelky.

Sladké pečivo plnené nudlami.

Po stopách Hachika

Program navyše pre tých, ktorí po tomto všetkom ešte stále nemajú dosť, je časť mesta s názvom Shibuya, asi najrušnejšia zo všetkých 23 štvrtí Tokia. Žije to tu čulým nočným životom, nájdete tu veľa barov, hudobných klubov, reštaurácií, extravagantne poobliekaných mladých ľudí. V Shibuyi nájdete aj jednu z najväčších šintoistických svätýň Tokia, stojí uprostred parku Jojogi. Tieto miesta však preslávil aj dojemný filmový príbeh o Hachikovi, vernosti a priateľstve psa s človekom, v ktorom si zahral Richard Gere. Práve tu sa slávny film nakrúcal a jeho hlavnému psiemu hrdinovi pred hlavným východom zo stanice postavili na pamiatku sochu. V Shibuyi sa nachádza aj najfrekventovanejšia križovatka na svete Center Gai, kde sa budete tlačiť spolu s domácimi a turistami v prestížnej tlačenici a čakať na zeleného panáčika. Okrem štyroch štandardných prechodov sú tu aj dva diagonálne a na jednu zelenú tadiaľto prejde v priemere okolo 2000 ľudí! Pamätný záber tohto miesta si odnesieme z kaviarne Starbucks, ktorá je na druhom poschodí nad prechodom a vďaka tomu si vieme toto magické miesto odfotiť z krajšieho uhla.

Ak máte trochu iné chúťky, môžte namiesto toho navštíviť štvrť s menom Shinjuku. Tu uvidíte hlavu obávanej japonskej Godzilly, vykúkajúcej nad Toho Building, ktorá je pre Japoncov niečo ako King Kong pre Američanov. Shinjuku je štvrť známa svojím neskutočným množstvom nočných barov, reštaurácií a klubov. Za prechádzku stojí rozhodne časť Golden Gai, ktorá je plná maličkých barov, bistier a úzkych uličiek s veľmi fotogenickou atmosférou. V tejto časti mesta sa nachádza aj najlacnejšia michelinovská reštaurácia v Tokiu s názvom Nakajima. Odporúčam tu okoštovať Yanagawanabe za 900 yenov. Sú to výborné vyprážané sardinky s vajíčkom. Ako príloha je ryža a polievka miso. Prípadne si možete dať sashimi z čertvých sardiniek za 800 yenov. Pozor, reštaurácia je takmer vždy plná a musíte si vystáť radu na točiacich sa schodoch. Doba čakania je od 30 minút vyššie. Na večeru sa sem viete dostať od 17:30 do 21:30. V nedeľu je zatvorené.

Tu sa naše potulky japonskou metropolou definitívne končia. Z tohto miesta to máme na hotel už iba dve zastávky oranžovou Ginza line na zastávku G04. Končí sa deň plný rôznofarebných dojmov, tradičných aj kontroverzných zážitkov, kedy sme sa snažili ochutnať z každej tváre svojského, v mnohom neprekonateľného Tokia. A hoci sa všetky jeho stránky nemusia páčiť každému, zoči-voči tomuto mestu, ktoré po ničivých udalostiach doslova vstalo z popola a vybudovalo sa na jedno z najbohatších metropol sveta,  budete cítiť zvláštny obdiv a uznanie. Sila, nezlomnosť a húževnatosť, ktoré tu cítiť na každom rohu, robia Tokio tým, čím dnes je…

TIPY NAVYŠE:

• Pre tých, ktorý vyhľadávajú luxus, odporúčame doplatiť si luxusné ubytovanie v hoteli Ritz Carlton, ktorý preslávil film stratený v preklade s hviezdnym obsadením Scarlett Johansson a Billom Murrayom. V hoteli sa na 45. poschodí nachádza luxusný bar s krásnym panoramatickým výhľadom na celé Tokio. Tu si viete objednať drink s názvom The Diamonds are forever martini. Je to mix chladenej vodky Grey Goose so zakrútenou limetkou a s jedno-karátovým diamantom. Za tento luxus si budete musieť však patrične zaplatiť. Cenu nastavili na 1 800 000 yenov, čo je zhruba 15 000 eur za jeden nápoj. Dajte si pozor, aby ste diamant nevypili!
• Ak máte v Tokiu deň navyše, určite si dopredu urobte online rezerváciu do novo-otvoreného digitalného múzea teamLab Borderless na ostrove Odaiba – 300 metrov od zastávky Aomi. Dostanete sa sem nadzemkou linky Yurikamome, ktorú spomíname vyššie. Rezerváciu si nenechávajte na poslednú chvíľu, pretože lístky sú vždy niekoľko dní dopredu vypredané. Cena lístka je 3200 yenov (cca 27 euro) a otváracie hodiny sú od 10:00-19:00, cez víkend do 21:00. Určite si vyhraďte na tento futuristický skvost aspoň 3 hodiny voľného času. Rátam, že do budúcnosti to bude top 1 atrakcia celého Tokia.

11 tipov Tokia zadarmo

1. Kukučkové hodiny Ghibli clock – Nachádzajú sa v časti mesta Shiodome. Hodiny za sprievodu muziky ožívajú každý deň v čase o 12:00, 15:00, 18:00 a 20:00. Cez víkend je pridaná show o 10:00. Extravagantné neprehliadnuteľné dielo sa dáva do pohybu vždy 3 minúty a 40 sekúnd pred celou hodinou.
2. Imperial palace east garden – Záhrada vo vnútri cisárskeho paláca sa nachádza neďaleko zastávky metra Otemachi. Je to typická japonska záhrada s jazierkom plným atraktívnych koi kaprov, úhľadne upravenými borovicami, cez jarné mesiace tu nájdete záhony s nádherne rozkvitnutými azalkami, vystériami a ďalšou flórou. Pozor, v pondelok a v piatok je záhrada pre verejnosť zatvorená.
3. Shibuya crossing – Najfrekventovanejší prechod pre chodcov na celom svete sa nachádza v tokijskej štvrti Shibuya. Na tomto námestí sa nachádza aj socha psa Hachiko, ktorého príbeh bol sfilmovaný. Určite si zbehnite vychutnať výhľad na toto mravenisko zo Starbucksu, ktorý sa nachádza na druhom poschodí a budete tak mať najväčší prechod pre chodov sveta ako na dlani.
4. Meiji jingu – svätyňa venovaná cisárovi Meijimu. Podieľal sa na veľkých reformách krajiny v roku 1868, ktoré spojili Japonsko zo západným svetom. Cestou k nej budete prechádzať cez jeden s najväčších parkov Tokia s názvom Yoyogi park, o ktorom domáci hovoria, že tu majú zasadené všetky druhy stromov, ktoré sa vyskytujú v Japonsku.
5. Štvrť Harajuku – V roku 1964 sa v Tokiu konali Letné olympijské hry a práve v tejto štvrti stal slávny olympijský štadión. Japonci sem počas vrcholnej svetovej udalosti chodili obzerať módu západniarov, ktorí sem prišli povzbudzovať svojich športovcov. Dnes sa stala ulica Takeshita street centrom módy extravagantnej tokijskej mládeže. Zazrieť tu môžte na tínedžroch tie najväčšie výstrelky a módne kreácie.
6. Herne Pachinko – Nasajte hriešnu atmosféru japonských herní. Vo vnútri aj tak nevydržíte viac ako 5 minút – smrad cigariet a ohlušujúca hudba vás odtiaľto bezpečne vyženú veľmi rýchlo.
7. Sega – Sieť budov, v ktorých sa zgrupuje japonska mládež zbláznená do herných automatov. Vidieť na vlastné oči, ako trávia čas mladí Tokijčania je trochu absurdný pohľad.
8. Vyhliadka na Tokio – Ak si chcete vychutnať vyhliadku na širšiu aglomeráciu Tokia a nechcete platiť, vyberte sa do časti mesta Shinjuku. Z 243 metrov vysokej Tokyo Metropolitan Government Building si vychutnáte úchvatnú vyhliadku úplne zadarmo.
9. Chrám Sensō-ji – V noci si choďte pozrieť časť mesta Asakusa, kde sa nachádza okrem krásnej 5-poschodovej pagody a dvoch vstupných brán aj veľkolepý budhistický chrám Sensō-ji, jedno z najdôležitejších duchovných centier krajiny.
10. Sumo tréning – Choďte si pozrieť ranný tréning statných zápasníkov zo sumo stajne Arashio-beya. Dnu sa už v dnešnej dobe z bezpečnostných dôvodov a prílišného záujmu turistov nedostanete, no sledovať tréning z ulice cez okno je takisto nezabudnuteľný zážitok.